Pekný večer! Napadlo mi, že by nebolo na škodu knižné príspevky občas oživiť niečím iným. Ani ja stále nečítam, veľmi rada tiež trávim čas v prírode. Preto vám taký jeden poriadny kus z našej najkrajšej slovenskej práve ponúkam. Ak ma sledujete na instagrame, tak viete, že začiatkom augusta sme boli na skok vo Vysokých Tatrách, konkrétne pri Sliezskom dome a Velickom plese. Užite si fotky!

Áno, tak už aj mne na budúci týždeň končia prázdniny. Dnes sa spolu so mnou môžete pozrieť na to, čo a koľko som toho cez leto prečítala.

JÚN

Prázdniny mi začali druhý júnový týždeň, po štátniciach. Slovo "štátnice" chcem zdôrazniť, lebo som po nich bola mimo ešte takmer celý mesiac. To sa odrazilo aj na čítaní. Ako prvú knihu som si vybrala Volanie Kukučky od Roberta Galbraitha (J. K. Rowling), na ktorú som sa toľko tešila, no nebola som schopná sa do nej začítať. Svoje urobilo určite hlavne moje rozpoloženie, ale aj to, že v knihe sa toho veľa nedeje, a keď už, tak veľmi pomaly. Nakoniec sa mi však páčila, a tak som jej udelila veľmi dobré hodnotenie (recenzia tu). Bola to však jediná kniha, ktorú som za jún prečítala (ešteže má viac ako 400 strán).

V júli sa mi nedarilo o nič lepšie, vlastne som dopadla ešte horšie. Podarilo sa mi prečítať len druhé pokračovanie série detektívok od Galbraitha, Hodvábnik (recenzia tu).

V auguste sa mi konečne začalo dariť lepšie. Ako  prvú knihu som si neplánovane prečítala Kam zmizla Aljaška od Johna Greena, ktorú som vyhrala v súťaži a pustila som sa do nej hneď v deň, kedy mi prišla (recenzia tu). Nasledovala už skôr klasická literatúra Stepfordské manželky od Iru Levina (recenzia tu). A aby som zavŕšila knihy od Rowlingovej, začala som opäť raz čítať Harryho Pottera, tentoraz po viac ako 7 rokoch. Celú sériu by som chcela dočítať ešte tento rok, aby som tak za rok mala prečítané všetky Rowlingovej knihy (a jej imaginárneho kamaráta Roberta). Posledný augustový deň som ešte stihla dočítať útlu knihu O písaní od Stephena Kinga, čo je akási spisovateľská príručka a skrátený životopis v jednom.

Tento mesiac som len pokračovala v čítaní Harryho Pottera, mám za sebou už prvé 3 knihy.

Za prázdniny som teda prečítala 8 kníh, čo nie je ani zďaleka toľko, koľko som ich plánovala prečítať. Predpokladám, že vy ste boli úspešnejší, takže sa pochváľte, teším sa na vaše komentáre!

Toto leto bolo bláznivé. Už v auguste na niektorých stromoch zožltli listy a postupne z nich opadali. Na jednom strome pred naším domom, na ktorý mám výhľad z okna zostalo už len pár zošúverených žltých lístkov. Jeseň prišla rýchlejšie ako stihlo leto odísť. A leto si to preto na jeseň muselo vynahradiť a ešte pár teplých dní si ukradlo. Tieto medziobdobia mám rada, ale asi najkrajšie je práve toto medzi letom a jeseňou. Všetko je akési čarovné. Slnko nám posiela úplne iné lúče ako po zvyšok roka a aj jeho západy sú teraz jednoducho "iné". A aby som si toto obdobie čo najlepšie užila, rozhodla som sa, že tomu prispôsobím aj výber kníh.

Najskôr sa asi pustím do knihy Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Sľubujem si od nej veľa, hoci som od Murakamiho a rovnako ani od žiadneho japonského spisovateľa ešte nič nečítala. Práve preto sa na to aj teším. Už len názov jeho prvotiny Počúvaj spev vetra je veľavravný. A najnovšou knihou sa vraj chce vrátiť k svojim literárnym začiatkom. Dúfam, že to bude jemná, precítená próza plná metafor a trochu melancholickej atmosféry.

Keď som minulú jeseň čítala prvýkrát Virginiu Woolfovú a jej Pani Dollowayovú, vedela som, že tak musím urobiť odteraz každé jedno toto ročné obdobie. Virginia je na jeseň jednoducho stvorená. Jej metafory, opisy a zmysel pre zachytenie krátkych prchavých momentov sú obdivuhodné. Pri jej čítaní som mala pocit, akoby som našla svoju najspriaznenejšiu dušu. Doma mám od nej ešte K majáku a Vlny, ale ešte sa rozhodnem, ktoré si prečítam.

Búrlivé výšiny od Emily Brontëovej je kniha, ktorá mi doma stojí presne rok, takže by si zaslúžila oprášenie. Jej filmové spracovanie som videla pred pár rokmi, ale nebola som to schopná ani dopozerať. Pripadalo mi to pochmúrne, depresívne a vôbec som nechápala čo sa tam dialo. Mnohým ľuďom sa však kniha páčila, takže jej dám šancu. A ak sa mi nebude páčiť na jeseň, tak potom už neviem.

A nakoniec sa budem popri tom snažiť dočítať Harryho Pottera, ktorého práve opäť raz čítam. Aktuálne som na tretej časti a do konca roka by som chcela mať prečítanú celú sériu.

Čítate komiksy? Tak to ste tu dobre, lebo ani ja nie! Jeden som si však nedávno prečítala a neľutujem! O čo išlo?

Komiks s jednoduchým a zároveň všetko hovoriacim názvom Nezadaná majú na svedomí dve ženy: kanadská spisovateľka India Desjardin a francúzska ilustrátorka Magalie Foutrier. A ja im tlieskam, lebo sa im podarilo vytvoriť niečo naozaj výnimočné. Nezadaná je prvý komiks, ktorý je o ženách a určený je výhradne pre ženy. 

Hlavnou postavou je mladá žena, ktorá vystupuje len ako Nezadaná. Na každej stránke s ňou prežijeme vždy jednu situáciu, či už vtipnú, trápnu, alebo poučnú. Krátke príbehy na seba naväzujú len jemne, takže je jedno, kde komiks začnete čítať. Ako typická nezadaná žena si o sebe myslí, že je silná, nezávislá a žiadneho chlapa nepotrebuje, no vždy prídu chvíle, kedy pocíti opak. V jednej chvíli si spieva hymnu slobodných žien a v tej druhej zúfalo balí svojho gynekológa. Raz si myslí ako dobre vypiekla so svojím bývalým a potom si nemôže obliecť obľúbené šaty, lebo jej na nich nemá kto vzadu zapnúť zips.

Netreba však zabúdať aj na to, že na každú situáciu sa dá pozerať dvojako. Preto si napríklad neporozumie so svojou dlhé roky zadanou kamarátkou. Predstavuje si, aké romantické je túliť sa s niekým pri filme, no jej kamarátka si len trpko spomenie na to, ako nikdy nemôže pozerať, čo chce ona a ako nikdy nemá na pohovke dosť miesta pre nohy svojho chlapa.

Nezadaná vás pobaví, rozosmeje, ale hlavne ukáže, že v tom nie ste samy. V mnohých situáciách sa určite spoznáte. Nezadaná sa stane vašou kamarátkou vo chvíľach najväčšieho zúfalstva.

Nemôžeme zabudnúť ani na nádherné ilustrácie, ktoré komiks obsahuje. Sú farebné, milé a komiksu len pridávajú na bezstarostnosti. Nemôže sa stať, že by ste ho niekedy odložili bez toho, aby vám zlepšil náladu. A čerešničkou na torte je francúzsky chic štýl, na čom si ako žena určite zgustnete! Knihu tak môžete brať tiež ako módnu inšpiráciu.

Tento komiks má len jednu chybu - že končí. 64 strán sa vám bude na konci naozaj máliť.  

4,5/5