Kniha, o ktorej bude dnes reč, ma zaujala na prvý pohľad. Áno, pán profesor! totiž sľubovala zápletku vzťahu študentky a vysokoškolského učiteľa a navyše z prostredia architektúry. Bude to už totiž rok, čo som opustila školské lavice a tak som v tejto knihe hľadala hlavne možnosť zaspomínať si na časy minulé (bez toho, aby sa ma už spomínaná zápletka týkala :D).
Mia je študentka architektúry, nádejný talent a sebavedomá žena. Do života jej vstúpi nemenej sebavedomý, úspešný architekt a navyše aj jej učiteľ. Ako to u dvoch kohútov na jednom smetisku býva, jeden nemôže zniesť prítomnosť druhého a naopak. Nepriťahujú sa však len protiklady. Dôkazom toho je Mia a jej učiteľ Daniel, ktorého prezýva Zeus - boh bohov. Hoci medzi nimi vládne nevraživosť, napätie môže vyústiť do nenávisti, ale aj do veľkej vášne. Asi netreba dodávať, svedkami ktorého prípadu budeme v tejto knihe ;)
Tej vášne sa však v knihe dočkáme až pomerne neskoro - približne v polovici príbehu, zatiaľčo anotácia tým začína. Dovtedy sledujeme vývoj udalostí len z Miinho pohľadu - a jej neustále nadávanie vám môže postupne pripadať otravné. V istej časti príbehu však už všetko sledujeme aj z pohľadu druhého aktéra, čo rozprávanie značne oživuje.
Oceňujem, že sa spisovateľka vyhla úplným klišé, zároveň však ani nešla do hĺbky, čo je škoda. Tento príbeh, ktorý dokazuje, že medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica možeme vďaka veľmi jednoduchému, až hovorovému jazyku zaradiť medzi oddychové čítanie najmä pre ženy, ktoré spríjemní večer po dlhom dni.
Za poskytnutie knihy na recenziu ďakujem vydavateľstvu Maxim.
Knihu si zakúpite napr. TU.