Prvý septembrový víkend sme sa s kamarátmi vybrali na výlet do Banskej Štiavnice a okolia. Na strednom Slovensku som bola naposledy pred rokom, no nikdy nie na týchto miestach, ktoré som si hneď zamilovala. Vrch a hrad Sitno, kúpele Sklené Teplice, obec Ilija a samozrejme aj samotná Banská Štiavnica.

Začnem obcou s rozprávkovým menom Ilija (určite si z hodín literatúry na základnej škole pamätáte ruského Jánošíka, Ilju Muromca). Nepatrím k náročným turistom, úplne mi stačí prejsť sa po malebnej dedinke so starými rozpadnutými domčekmi akých je (nielen) na strednom Slovensku neúrekom. Ilija je dedinka, v ktorej na obidvoch obecných budovách nájdete veľkú informačnú tabuľu Európskej únie, nákladné auto mierových síl z Kosova zaparkované pred krčmou a len materskú škôlku, ale zato dve krčmy (pre prípad, že sa pochytíte s jedným krčmárom). A spomínané roztrúsené polorozpadnuté domy, pre ktoré mam ja úchylku, no nájdete aj novšie, pred ktorými parkujú drahé autá so švajčiarskymi poznávacími značkami.

Z Ilije sme sa asi po dvojhodinovej túre dostali na Sitniansky hrad (ktorý za veľa nestál) a onedlho nato aj na vrch Sitno, kde nájdete rozhľadňu aj chatu, kde sa dá posedieť a najesť. My sme sa po krátkom občerstvení vydali ďalej, na Počúvadlianske jazero, čo je prvý z viacerých tajchov, ktorý sme za víkend videli, a zároveň aj ten najčulejší. A potom viac ako dvojhodinová túra naspäť do Ilije. 

Na druhý deň sme po pár tajchách už mali na programe samotnú Banskú Štiavnicu. Dopoludnia sme navštívili Starý Zámok a na obed sme boli doplniť energiu do známej čajovne vo veži zvanej Klopačka, odkiaľ sa kedysi baníci zvolávali do práce. V originálnej čajovni som bola prvýkrát a určite nie naposledy, lebo síce bol ten čaj (Long jing - Dračia studňa) hnusný, nejakým zázrakom mi ozaj dodal energiu a úplne prečistil myseľ. Popoludní sme si prešli zvyšok mesta a navštívili aj antikvariát na Trojičnom námestí (odkiaľ som, samozrejme, neodišla naprázdno). 

Čerešničkou na torte tohto výletu bol nádherný drevodom v neďalekej obci, v ktorom sme bývali. Mali sme z neho priamy výhľad na okolité kopce a ovečky!

Banská Štiavnica a jej okolie a je jeden z najkrajších regiónov, aké som zatiaľ na Slovensku navštívila. Oplýva nielen nádhernou prírodou, ale aj bohatou históriou, ktorá je tam dodnes prítomná.

A čo vy? Boli ste už v Banskej Štiavnici?

Lozenie po hradoch ma neprestane baviť asi nikdy! Hlavne po takých, ktoré sú trochu viac zachované, akým je napríklad hrad Brekov, kde sme boli s priateľom minulý týždeň. Na takých miestach sa vždy snažím vžiť sa do dôb minulých, predstaviť si všetky tie vône, pachy, hádam kde sa čo nachádzalo a načo to slúžilo. Viete si vôbec predstaviť, že na tých miestach stáli ľudia už stovky rokov pred vami? Práve to ma na tom fascinuje. Boli to rovnakí ľudia ako my dnes, len s tým rozdielom, že nemali všetky tie výdobytky modernej vedy. A i tak prežili!