Jar.

18:17


Jar pre mňa vždy bolo a bude najinšpiratívnejšie obdobie v rokuPríval novej energie po letargickej zime spôsobuje, že mám chuť nielen čítať, ale aj písať či fotiť. Je však škoda, že práve na jar toho pre mňa ako študentku bolo vždy najviac - odovzdávali sa totiž všetky seminárky či záverečné práce, začali zápočty a skúšky. Ak si k tomu pripočítate brigádu, prípadne vybavovanie Erasmu či hlásenie sa na súťaže, času na to, užívať si jar bolo máličko. Tento rok to konečne nebolo také tragické - voľnejšie obdobie som začala mať asi pred dvoma týždňami po dokončení diplomovky. Jar som si však mohla začať užívať až v čase, keď už stromy i jarné kvety takmer odkvitali. Ale keďže toto je môj posledný študentský rok, budúcu jar si už hádam konečne užijem naplno!

Dosť však bolo úvodných rečí, rada by som sa dostala k tomu, prečo o tom vlastne hovorím. Predminulú jeseň som písala podobný článok ladený do ročného obdobia. Vtedy som vám však predstavovala knihy, ktoré som sa chystala čítať. Keďže jar je už v plnom prúde, nebudem písať o knihách na jarnom "to-read" zozname. Chcela by som vám však napísať o knihách, na ktoré som túto jar dostala chuť. V oboch prípadoch ide o knihy, ktoré som už čítala, no svojou atmosférou mi evokujú jar.

Anna zo Zeleného domu je u mňa už klasický príznak jari. Myslím, že túto knihu vôbec netreba predstavovať, pretože ju čítalo hádam každé dievča. Jej prvé kapitoly poznám hádam naspamäť, pretože si ich čítam takmer každú jar či leto. Na toto obdobie je to kniha ako stvorená, keďže sa jej dej začína v čase kanadskej jari. Koľkokrát som si predstavovala všetky tie miesta, ktoré Lucy M. Montgomeryová v knihe opisuje - jabloňové sady, lesné cestičky, morské pobrežie, rybníky, tajné prírodné zákutia, nekonečné polia a lúky!

IMG_20170423_163414_235-2.jpg

Prázdne miesto je asi najlepšia kniha, akú som kedy čítala. Je to spoločenský román odohrávajúci sa v anglickom mestečku Pagford. Sledujeme tam osudy niekoľkých postáv patriacich do rôznych vrstiev, pričom žiadna z nich to nemá ľahké. Prázdnemu miestu nechýba nič: napätie, tajomstvo, výborne prepracovaná psychika postáv, nezameniteľná atmosféra tvorená krásnymi vetami a hlavne myšlienka. (Obsiahlejšiu recenziu som písala TU.)
A prečo o nej píšem v súvislosti s jarou? Lebo som ju prvýkrát (a zatiaľ jediný) čítala presne v takomto období pred dvomi rokmi, namiesto toho, aby som sa venovala bakalárke (hmhm). Dočítala som ju jedno ráno, keď som si kvôli tejto knihe nastavila budík na piatu! A túto jar, keď som písala diplomovku, som na Prázdne miesto často myslela, pretože mi prostredím veľmi pripomínala moju tému.

jkWrc.jpg

Napíšte mi, aké knihy evokujú jar vám!

Mohlo by sa vám páčiť

2 komentárov

  1. No teda. To prazdne miesto som este necitala. A po podrobnej recenzii zvazujem. Neodradila si ma nou. Skor zvazujem, kde knihu zozeniem :D

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za každý komentár!