U Rowlingovej sa dá hovoriť o dvoch obdobiach - počas Harryho Pottera a po ňom. Harryho si nedovolil hanobiť hádam nikto, no o Rowlingovej neskorších románoch sa to už povedať nedá. Prázdne miesto sa stretlo s veľmi rozporuplnými reakciami. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že kritici knihu ocenili a čitatelia skritizovali. Jej detektívky pod pseudonymom Robert Galbraith sa doteraz stretli s lepšími reakciami, no, samozrejme, ďalší Harry to nebol. Po prečítaní Prázdneho miesta som si myslela, že som zrejme výnimka, pretože kniha sa mi veľmi páčila, a tak som si myslela, že rovnako ma zaujmú aj ďalšie Rowlingovej knihy. Či to tak naozaj bolo sa môžete dočítať v nasledujúcich riadkoch.

Súkromný detektív Cormoran Strike je na dne. Práve sa rozišiel so snúbenicou, na krku má dlhy a navyše nemá ani kde bývať. Ako blesk z jasného neba si ho nájde bohatý klient, ktorý chce prešetriť údajnú samovraždu svojej sestry, slávnej modelky Luly Landry. Pri vyšetrovaní mu pomáha aj nová atraktívna sekretárka Robin. Podarí sa im zistiť pravdu o modelkinej smrti?

Volanie Kukučky je klasická detektívka založená na poctivom vyšetrovaní prostredníctvom vypočúvania podozrivých. A v tomto spočíva jej najväčšie pozitívum a zároveň aj negatívum. Pozitívum pre mňa, lebo ja detektívky vôbec nečítam (môžem vôbec písať túto recenziu? :D). Za život som prečítala jedinú detektívku (aj tú dvakrát). A predstaviť si seba ako čítam nejakú severskú krimi naozaj neviem. Naopak, jej zástancovia sa Rowlingovej knihe asi nepotešili, pretože aj na mňa to bolo miestami... hmmm, nudné? Do knihy som sa naozaj s chuťou začítala až v jej druhej polovici keď sa Cormoran opil. Vtedy to konečne nabralo spád a záver bol čerešničkou na torte. Pamätám sa, ako som si po jeho prečítaní povedala, že škoda takého skvelého záveru na takú nudnú knihu :D (samozrejme, nadnesene). Ani výber zápletky pre mňa nebol tým pravým orechovým - svet celebrít, hercov, modeliek, producentov... To však niekto iný môže hodnotiť pozitívne.

Poďme však knihu aj vychváliť, lebo už by sa zdalo, že to považujem za prepadák - to rozhodne nie! Čo sa Rowlingovej uprieť nedá je jej talent na vykreslenie postáv. Aj v tomto románe to potvrdila. Cormorana dokonale vykreslila ako vojnového veterána, úprimného a na prvý pohľad tvrdého človeka. Jeho nová asistentka, čerstvo zasnúbená Robin, je jeho pravým opakom - atraktívna, taktná, milá, ale aj obozretná a šikovná. Čo mi však trochu prekážalo bol silený dôraz aký Rowlingová už od začiatku dávala na to, že medzi nimi dvomi k ničomu dôjsť nemôže. O čo sa stavíte, že do konca série sa stane pravý opak?

Aj spomínané rozuzlenie zápletky ma dostalo. Vo chvíli keď už považujete za podozrivého úplne každého, Cormoran vás prekvapí svojou verziou. Kúzlo zmätenia čitateľa Rowlingová ovláda dokonale, ale o tom predsa po Harrym nepochybuje hádam nikto.

Pozitívne hodnotím aj výber miesta, kde sa príbeh odohrával - Londýn. Rowlingovej sa podarilo jeho atmosféru zachytiť geniálne. Ako som čítala rôzne názory, možno až príliš, pretože na niekoho to pôsobilo ako reklama na londýnske krčmy a reštaurácie. Mne to však neprekážalo a plným dúškom som si upíjala z opisov rušných i tichých ulíc chudobnejších i bohatých častí Londýna.

Záverom, tým, že som po predošlých knihách od Rowlingovej čakala veľa, musím pripustiť, že som bola trochu sklamaná. Jednoducho som pri Volaní Kukučky nedostala toľko, koľko som čakala. Svoje možno robí aj výber žánru, do akého sa Rowlingová pustila - ja na knižné detektívky jednoducho nie som. Ak si však odmyslím moje prehnané očakávania a pomalšie rozbehnutie deja, knihu určite odporúčam. Skvelé vykreslenie postáv, priblíženie atmosféry Londýna a v neposlednom rade dokonale vymyslená zápletka a následné rozuzlenie, ktoré by ste nečakali.


Knihu si môžete kúpiť napríklad TU.

P. S: Tento mesiac bude zrejme na tomto blogu zasvätený Rowlingovej - môžete sa tešiť ešte na recenziu druhého pokračovania prípadov Cormorana Strikea, Prázdneho miesta a Rowlingovej biografie :)

Už som si myslela, že tento mesiac tu nebude ani tento článok. Jednak preto, že práve štátnicujem (zatiaľ úspešne, držte palce na ďalšie) a jednak preto, že som si myslela, že mi nepribudne žiadna kniha. Tento mesiac som totiž úplne zabudla na burzu kníh, čo je vždy môj najistejší spôsob prísunu kníh. Osud bol však ku mne dobrý a keď som zabudla na jednu burzu, vybavil mi ďalšiu :D Nakoniec mi pribudli ešte aj iné knihy a celkovo ich je 6!

Apríl síce ešte neskončil, ale ďalšie knihy mi už určite nestihnú pribudnúť, takže som sa rozhodla, že vám ukážem tie, ktoré to stihli :D Tento mesiac je ich 6. Sľubujem, že tento blog nebude pozostávať len z článkov tohto typu s pravidelnosťou raz za mesiac, ale do začiatku júna bakalárkujem a štátnicujem.

Vedeli ste, že marec je mesiac kníh preto, že si kníhkupectvá všimli, že vtedy klesá predaj kníh? No, v mojom prípade im to vyšlo, lebo som si ich ozaj kúpila viac ako zvyčajne. Nie však tak úplne z kníhkupectva. Ale nepredbiehajme.

V marci do mojej rozrastajúcej sa (a už teraz plnej) knižnice pribudlo 5 kníh. Najprv som bola v knižnici, kde vždy raz do mesiaca prebieha burza kníh. Samozrejme, ide o staré, a/alebo vyradené knihy, ale cena 30 centov/knihu je lákavá a myslím, že som odtiaľ ešte neodišla naprázdno. Tentoraz som si posvietila na držiteľov Nobelových cien, konkrétne Sinclaira Lewisa a Patricka Modiana. Prvý menovaný ju získal ako prvý Američan (v r. 1930) síce za iné dielo, Vzduch zadarmo patrí k jeho skorším dielam, ale mala by to byť kritika amerického kapitalizmu, tak ako väčšina jeho kníh. Modiano zas získal Nobelovku ostatný raz už ako 15. Francúz. Vila Triste patrí tiež ku skoršej tvorbe, ale nečítala som od neho zatiaľ nič, čo je pre študentku francúzštiny hanba a toto sa mi ponúklo.

Druhý nákup je z antikvariátu. Pôvodne som si išla po životopis J. K. Rowlingovej a jej Prázdne miesto, odišla som však aj s The adventures of Tom Sawyer od Marka Twaina. Od neho som zatiaľ nič nečítala, čo je ďalšia hanba, tentoraz pre študentku angličtiny, ktorá sa vo mne tiež skrýva. A toto nové Penguinovské anglické vydanie sa nedalo odmietnuť.

Aby som to zhrnula, v marci som si kúpila 5 kníh spolu za 17 eur (z toho len Prázdne miesto stálo 11), čo je podľa mňa slušné. Už za apríl mám ďalších 5 nových kníh, ale to uvidíte až o mesiac :)

Keď som pred mnohými rokmi začala psov volať "peso", nemyslela som si, že si o Pesovi raz knihu aj prečítam. Nečakané sa však stalo skutočnosťou, a tak som tu dnes s recenziou.

Kniha od britského spisovateľa a filmového scenáristu Marka B. Millsa vyšla v slušnom slovenskom preklade Patrika Roľka minulý rok vo vydavateľstve Fortuna Libri. Rozprávač je 30-ročný Dan, na ktorého sa v poslednom čase lepí samá smola. Najprv príde o prácu, a akoby toho nebolo málo, z ničoho nič ho opustí aj dlhoročná priateľka. V liste na rozlúčku mu však odmietne vysvetliť prečo a kam odišla a zakáže mu hľadať ju. Nezabudne však zdôrazniť, že medzi nimi dvomi je definitívny koniec. V byte tak zostáva len so psom, ktorého ani nechcel. Malému škaredému namyslenému bastardovi sa ujde meno Peso. Veci sa začnú zlepšovať, keď Dana príjmu do reklamnej agentúry, kde sa mu darí, a aj k Pesovi si dokonca začne nachádzať cestu. Začne v ňom objavovať dosiaľ nepoznané - posadnutosť Jennifer Anistonovou, či schopnosť pamätať si mená. Ani milostný život nakoniec nestojí na zahodenie, dostať kolegyňu však nie je také ľahké. Neuľahčujú mu to ani zákulisné boje v agentúre. 

220-stranová kniha sa vďaka krátkym kapitolám číta sama. Už názov vypovedá o tom, že to bude oddychovka. Román naozaj nerieši žiadnu vážnu tému, okrem pochybností o biologickom rodičovi, a aj to je podané ľahšie. Kniha je celkom vtipná, hlavne v prvej časti sú celkom vydarené slovné hračky založené na situačnom humore. Na druhej strane sa to aj očakáva, keďže dej sa odohráva v reklamnej agentúre.

Nezvyknem čítať tento typ kníh, preto nemôžem povedať, že by sa mi kniha obzvlášť páčila. Zápletka hľadania lásky a pochybnosti o svojom pôvode ozaj nie sú v literatúre, alebo filme ničím výnimočným. Kniha mi tým pádom nič nedala a stratila sa medzi množstvom jej podobných. Navyše som sa nestotožnila s hlavným (ľudským) hrdinom, ktorý sa, ako sa zdá, vyspal s každou, ktorá sa mu ponúkla. Charakterovo sa postava nevyvíjala, s výnimkou toho, že dal Pesovi šancu a nakoniec vyvinul dokonca toľko úsilia, aby vyhľadal jeho predchádzajúceho majiteľa. Ani Peso nemal v knihe až taký veľký priestor. Je však obdivuhodné, že napriek tomu bol opísaný veľmi dobre. Mám pocit, že to bol najsilnejší charakter knihy a bolo cítiť, že jeho vykresleniu venoval autor najviac úsilia. Za plus pokladám aj to, že sa dej odohrával v Londýne, kde som nie tak dávno bola, takže som väčšinu miest poznala, a tak som si mohla zaspomínať. Za ďalšie pozitívum pokladám záver, ktorý zachránil knihe renomé. 

Aby som to zhrnula, rozhodne to nie je kniha, ktorú by som si prečítala ešte raz, ale ako oddychovka to bolo fajn. Od takejto knihy čakať veľa nemôžete, a to presne aj v konečnom dôsledku dostanete. Je to skrátka kniha, na ktorú zabudnete v momente keď ju zatvoríte (ak na ňu ešte nepíšete recenziu ako ja :D). A musím povedať, že ako film by sa mi to páčilo viac.

Ak vás kniha zaujala, kúpiť si ju môžete napríklad TU.