Hlavnou postavou je mladá žena Eilis, ktorá vyrastala v Írsku v neľahkom období po 2. svetovej vojne. Práce bolo málo, a tak za ňou mladí ľudia odchádzali, rovnako ako aj dnes, do zahraničia. V 50-tych rokoch minulého storočia však neexistoval internet, väčšina domácností nemala ešte ani telefón a lode ešte stále nenahradili lietadlá. Mladá Eilis je v záujme lepšej budúcnosti nútená odísť za prácou, a to rovno "za veľkú mláku", do newyorského Brooklynu. Doma nechá matku len so staršou sestrou a vydáva sa na týždňovú plavbu cez Atlantik.

Prvé mesiace v Amerike znáša Eilis ťažko. Najťažšie chvíle prežíva vtedy, keď jej príde nový list z Írska, pretože opäť oživuje všetky spomienky na domov, za návrat do ktorého by dala čokoľvek. Postupne si však vybuduje aké-také zázemie. Zamestná sa ako predavačka v obchodnom dome, zapíše sa do večerného kurzu účtovníctva a po čase sa dokonca začne vídať aj s mladým, vždy usmiatym Talianom Tonym. Práve on je dôvod, pre ktorý začína Eilis považovať Brooklyn za svoj nový domov. Lenže vo chvíli, keď tam prežíva najkrajšie chvíle, príde z domova správa, pre ktorú je nútená na čas vrátiť sa domov.


A ako naschvál sa jej doma začne dariť tak, ako sa jej pred odchodom nikdy nedarilo. Ponúknu jej vysnívanú prácu a dostane ponuku na sobáš od rovnako milého chlapca. Eilis zrazu stojí pred voľbou odísť už navždy naspäť do Brooklynu, kde už bola pripravená usadiť sa a kde našla prvú lásku, o ktorej doma nikomu nepovedala, alebo ísť jednoduchšou cestou a zostať v rodnom meste pri svojej rodine.

Ústrednou témou románu je emigrácia a smútok za domovom. To je najväčší problém, s ktorým Eilis bojuje v cudzom svete. Je zaujímavé, ako veľmi miesto, ľudia a spôsob života ovplyvňuje to, ako sa cítime, akí sme. Súradnice, v ktorých sa nachádzame, definujú našu osobnosť. Tá sa po príchode na nové miesto mení. Táto zmena nie je ľahká, ani rýchla, vyžaduje si čas a trpezlivosť. Každý to prežíva po svojom, každému chýba niečo iné. Autor opisuje, čo chýbalo Eilis:


Láska, ktorú prežíva Eilis, nastupuje až v polovici knihy. Tým autor dômyselne ukazuje, že milovať iného človeka môžeme až keď milujeme seba, až keď máme v sebe "poriadok". Zmena, ktorú zažila Eilis je pre ňu natoľko ťažká, že si nie je istá, či do svojho života ešte chce pustiť lásku, je opatrná. A možno si niekde v kútiku duše uvedomuje, že ak k sebe pustí niekoho z tohto "nového sveta", už tam zostane navždy. Muži, ktorí vstúpia Eilis do života teda zosobňujú dva svety, v ktorých Eilis stále žije. Preto je doma pre ňu také ťažké odolať ponuke na sobáš od svojho rodáka. Musí si pripustiť, že domov môže existovať aj niekde inde, ako na mieste, kde sa narodila.


Colm Tóibín vytvoril príbeh, ktorý keby nebol vyrozprávaný tak, ako je, mohla by to byť tuctová romanca. Prvým z dôvodov prečo stojí za to knihu si prečítať je, že je napísaná veľmi citlivo, ale na druhej strane sa nesnaží hrať na city, nie je to prvoplánový doják. Všetko je akosi skryté medzi riadkami, len jemne naznačené. Je tam veľa nevypovedaného, čo znamená, že autor neodviedol celú prácu. Práve naopak, interpretovať si to musí čitateľ sám. A to práve preto, že kniha má viac vrstiev, v ktorých sa dá čítať. Môžete ju čítať ako príbeh o žene, ktorá si musela vybrať medi dvomi mužmi, príbeh o emigrácii po vojne, alebo ako čokoľvek, čo si tam nájdete. Lebo rozhodne tam je čo hľadať. Pozitívne treba zhodnotiť aj to, že kniha obsahuje jemné narážky na veci ako zaobchádzanie so Židmi, černochmi, či napríklad opisy toho, ako fungovala pokladňa v dobe, kedy neexistovali počítače.