Dochádzať do školy do iného mesta, z akého pochádzate, sa oplatí z jedného dôvodu - že máte počas cesty čas čítať. A tak som počas toho najzaneprázdnejšieho semestra stíhala aspoň čo-to čítať. Na recenzie mi už čas však neostával, a tak ich prinášam teraz, v prvom z dvoch článkov, v skrátenej forme na štýl páčilo/nepáčilo.

O tejto knihe sa už toho nahovorilo veľa a väčšinou v dobrom. A ja tiež nebudem výnimkou. Ide o triler s detektívnou zápletkou, no pozor, nie je to žiadna prvoplánová záležitosť. Hlavnou postavou je Rachel, tridsiatnička, ktorá sa stala alkoholičkou po tom, čo sa rozviedla kvôli tomu, že nemohla mať deti a manžel ju podvádzal. Svoj stratený život nahrádza pozorovaním domu, v ktorom žije na oko dokonalý mladý pár. V  jeden večer, ktorý si však Rachel nepamätá, sa mladá žena, ktorú Rachel pozorovala, stratí. A to na mieste, kde sa práve vtedy pohybovala samotná Rachel. Kniha je zaujímavá najmä tým, že je písaná v prvej osobe, no príbeh nerozpráva len Rachel, ale rovno ďalšie dve ženy vrátane nezvestnej. Kniha je nielen nesmierne napínavá, ale predstavuje aj akúsi sondu do manželského života. Preto rozhodne stojí za prečítanie!

Milenec je veľmi krátky autobiografický román. Niektorí literárni vedci ho zaraďujú k Novému románu, nazývaného aj Antiromán, čo znamená, že sú tu popreté všetky základné črty románu. A práve to robí túto knihu takou unikátnou. O príbehu sa veľmi hovoriť nedá; Marguerite síce opisuje udalosti zo svojej rannej mladosti, kedy si našla milenca, kniha však obsahuje aj iné útržky z celého jej života. A to všetko je písané v krátkych odsekoch. Na čítanie sa teda treba sústrediť, no garantujem vám, že to bude stáť za to. Je to veľmi citlivá, otvorená osobná spoveď samotnej Marguerite, ktorá vás nenechá chladnými. Popri Milencovi pôsobí Päťdesiat odtieňov sivej ako veľmi nepodarená paródia.

Typická oddychovka z Evita Pressu, ktorá nenadchne, ale ani neurazí. Mal to byť pekný život je z veľkej časti autobiografický román, v ktorom Coddington opisuje svoj život v New Yorku, do ktorého odišla ako mladá žena bez záväzkov a vrátila sa z neho ešte stále mladá, no so záväzkami. Ženské romány tohto typu takmer vôbec nečítam, toto som si však chcela prečítať z dvoch dôvodov: dúfala som v pekné a zaujímavé opisy New Yorku, ktorý je môj veľký cestovateľský sen a bola som zvedavá ako píše jedna z najpredávanejších spisovateliek na Slovensku. V oboch prípadoch ma spisovateľka sklamala. A to pre svoj plytký štýl písania, ktorého cieľom bolo uľahčiť to čitateľovi čo najviac. Vrcholom bolo nahromadenie krátkych viet s rovnakým začiatkom. Preto sa pýtam, čo vlastne spisovateľka do tejto knihy dala? Spisovateľský talent očividne nemá (respektíve ho počas písania svojej prvej knihy ešte nepreukázala) a príbeh "si požičala" zo svojho života. Nestačilo o tom napísať článok do ženského časopisu?