Flaubert. Zola. Maupassant. Hugo. Saint-Exupéry.

To, že literatúra má vo Francúzsku dlhšiu tradíciu ako napríklad u nás som tušila z niekoľkých semestrov francúzskej literatúry na univerzite. Čo to však znamená v praxi som sa presvedčila až počas posledného štvrťroka minulého roka, ktorý som vo Francúzsku strávila.

Lebo spojenie kultúra a Francúzsko pre mňa po tejto skúsenosti naberá úplne iný rozmer. Francúzi sú jednoducho ukážkovo kultúrni ľudia. Čo to znamená?

Francúzi žijú kultúrou. Pichajú si ju vnútrožilovo, lebo by bez nej neprežili. Čítajú. Veľa a všetci. Chodia do kina. Do múzeí a galérií. Do divadla (niekedy na nekultúrne hry - ďalej to radšej rozvádzať nebudem :D). No kultúrne sa aj stravujú (áno, na rozdiel od nás poznajú pojem kultúra stravovania). A o obliekaní snáď hovoriť ani nemusím, hovoria za to nespočetné množstvá publikácii na spôsob "štýl Parížanky", ktoré v posledných rokoch vyšli aj u nás. No najdôležitejšia časť tohto procesu je následne o tom diskutovať. Lebo načo sa budeme na niečo pozerať, alebo niečo čítať, ak nám to nič neprinesie, však?

kilo všeobecnej kultúry v antikvariáte

Ja sa však zameriam len na kultúru čítania. Francúzi majú o knihách každý týždeň televízny program v primetime. O knihách vychádza niekoľko časopisov, aby ste si z množstva kníh vedeli vybrať. O tom, čo je to čítať som sa najlepšie presvedčila v Paríži. Čítať tam uvidíte tak každého druhého človeka. Čítajú v parku, v kaviarni, či v metre. Čítať tam celkom bežne uvidíte aj mladých pekných chlapov v košeli s aktovkou. Jeden z mojích najpamätnejších momentov, ktorý ukazoval la vie est belle (à Paris) bol, keď som sediac na lavičke pozorovala hru pétanque, otočím sa a za mnou na druhej strane lavičky sedí mladý chlap s vyloženou nohou, knihou v ruke a cigaretou v ústach. Videli ste niečo také u nás?

Pýtate sa, kde potom skladujú tie kilá prečítaných kníh? Nikde. Po ich prečítaní ich totiž nosia do antikvariátov. Doteraz si živo pamätám ako som stála na brehu Seiny na námestí Place Saint-Michel pred kníhkupectvom Gibert Jeune a postavila sa do dlhočízneho radu, ktorý sa utvoril pred jedným z vchodov do kníhkupectva. Ostatné vchody boli zatvorené, keďže bola nedeľa (a vo Francúzsku sa vtedy nič "nedelá"). Po chvíli som si však všimla, že všetci ostatní ľudia čakajúci v rade majú ruky plné tašiek s knihami. Prečo potom čakajú na vstup do kníhkupectva? Až keď sa za mňa do rady postavila jedna rodinka, všetko som pochopila. Začula som totiž ako sa syn s mamou rozpráva o tom, že zvyšné knihy majú ešte v kufri. A bolo po záhade. Všetci tí ľudia tam prišli predať svoje knihy. Aby si mohli kúpiť ďalšie.

Spomínaných antikvariátov je teda vo Francúzsku veľa. Len v mojom meste, ktoré malo iba okolo 50 000 obyvateľov boli dva perfektné antikvariáty (a možno ďalšie, ktoré som neobjavila). Antikvariáty nájdete vo Francúzsku pod názvom livres d´occasion alebo livres anciens. Ak však neviete po francúzsky, chodiť do nich sa vám veľmi neoplatí, pretože málokedy majú literatúru v inom jazyku. Ibaže by ste chceli len suvenír.

Tým, že v antikvariátoch nájdete často aj najnovšie knihy, nie je vo Francúzsku veľa celonárodných sietí kníhkupectiev. Vlastne je len jedno, a to Fnac (na takmer 70 miliónový národ). Nie je to však len kníhkupectvo, ale aj elektro a papiernictvo v jednom. Vo Francúzsku však nájdete hlavne tradičné malé súkromné kníhkupectvá, často zamerané napríklad aj na umenie. Mesto, v ktorom som zažila najviac kníhkupectiev bolo Quimper, ktoré sa považuje za mesto spisovateľov. Knihy v kníhkupectvách sú však vo Francúzsku o dosť drahšie ako u nás. Za jednu novú knihu dáte v priemere 20 eur. Au.

Samostatnou kapitolou čo sa týka kníh sú komiksy, alebo po francúzsky bande dessinée, skrátene BD (žiaden comix). Francúzi totiž nečítajú len vážnu literatúru, klasiku či knihy o zmysle života vyvolávajúce plodné diskusie či depresie, ale obľúbili si aj túto časť knižnej produkcie. Možno viete, že komiks vznikol v Belgicku. Pravdepodobne tým, že tam časť obyvateľstva hovorí po francúzsky, sa komiks veľmi rozmohol aj u ich francúzskych susedov. V kníhkupectve nájdete komiksové oddelenie veľké asi ako to so svetovou literatúrou v tom našom. Obľúbené sú buď "akčáky", alebo humorné komiksy. V hojnom počte však komiksy nájdete aj v antikvariátoch.

Napriek tomuto všetkému som si z Francúzska doniesla asi len 5 kníh (z toho jeden komiks). Batožinový limit je skrátka batožinový limit. Ale nemyslite si, aj tých pár kníh som domov doniesla napríklad namiesto osušky či svetra!

bukinárstva, alebo bouquinistes, teda antikvariáty na brehu Seiny v Paríži