Stehlík je dlhý a nudný

8:00

Určite sa vám už stalo, že ste sa konečne pustili do knihy, na ktorú ste sa dlho tešili. Mala skvelé hodnotenia a aj téma sa vám zdala zaujímavá. Potom ste sa začítali a vaše nadšenie postupne opadávalo. Museli ste sa zmieriť s tým, že ste mali jednoducho prehnané očakávania. Presne to sa stalo medzi mnou a Stehlíkom.

_MG_6495-2.jpg

Stehlík je román rozprávaný hlavnou postavou, trinásťročným chlapcom Theom, ktorému počas teroristického útoku v newyorskom múzeu zahynie mama. On akoby zázrakom nehodu prežije a keďže ich pred časom opustil otec a nikto nevie kde je, stáva sa prakticky sirotou.

Stehlík je však zároveň aj názov obrazu, ktorý si len tak náhodou Theo z tohoto múzea nepozorovane "odnesie". A toto tvorí hlavnú zápletku celého príbehu. Prakticky celú knihu sledujeme Theov každodenný život, každé miesto, na ktoré ho osud zavial, či už rodina kamaráta z detstva, ktorá sa ho ako prvá ujme, alebo pár rokov divokého života v nevadskej púšti. Každých pár desiatok strán sa síce stretneme so zmienkou o obraze, o tom, ako bezpečne sa pri ňom Theo cíti, v celom jadre príbehu sa s ním však nič zásadné nedeje. Po tom, čo ho na začiatku románu Theo ukradne, sa veci reálne začnú hýbať až na posledných 150 stránkach - čo je smutné, keďže to je jediná zápletka a kniha má 700 strán. Jednoducho povedané, Stehlík je dlhý a nudný. A to hovorím ja, ktorá proti nudným a dlhým knihám nič nemám - toto bolo však dosť už aj na mňa.

IMG_20180429_081910_202.jpg
Áno, kniha má po prečítaní zaujímavú myšlienku. V konečnom dôsledku sa Donna Tartt zamýšľa nad dobrom a zlom, osudom, náhodou a pravdepodobnosťou. Okrem toho na vás spisovateľka prenesie túžbu zájsť si do najbližšieho starožinárstva, či galérie. Román sa totiž vo veľkej miere odohráva v prostredí starožitníctva, zberateľov a umenia

To však nestačí. Donna Tartt síce mala skvelú myšlienku, je však veľká škoda, že sa kvalita myšlienky nepreniesla aj do kvality spracovania. To, že na vás celú hlavnú myšlienku na posledných 30 stranách doslova vyklopí Theov najlepší kamarát a Theo sám bola čerešnička na torte. Ak toto totiž spraví spisovateľ, svedčí to o tom, že si svojho čitateľa neváži, nedôveruje mu natoľko, aby ho nechal, aby si sám vyložil príbeh. Namyslene sa bojí, že jeho skvelá myšlienka ostane nepovšimnutá. A pritom by stačilo román napísať tak, aby na to na základe vodiacich znakov prišiel čitateľ sám.

Donna Tartt mala nepochybne veľké ambície. Tie sa jej však podľa mňa v Stehlíkovi nepodarilo naplniť.

2,5/5

Knihu si kúpite napr. TU.

Mohlo by sa vám páčiť

4 komentárov

  1. Krásne napísané. <3 Takto by som to sformulovať teda nikdy nedokázala :)
    A MOC MOC KRÁSNA FOTKA!!! <3 Prosím viac takých :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tento román na mě doma v knihovně čeká už delší dobu. A přiznávám, že po tomto hodnocení tam asi ještě velmi dlouho čekat bude. Letos v lednu jsem se velmi těšila na román Tajná historie od stejné autorky a příběh se mi ani trochu nelíbil. Troufám si říct, že ta zápletka byla strašně hloupá a knihu jsem odložila v polovině s tím, že od paní Tartt asi delší dobu nic dalšího číst nebudu :) Tak uvidím, kdy na Stehlíka dojde řada :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A ja som zas ešte nečítala Tajnú históriu, no po skúsenosti so Stehlíkom na ďalšiu knihu od Donny Tartt nemám najmenšiu chuť. Pre mňa je to preceňovaná spisovateľka :/

      Odstrániť

Ďakujem za každý komentár!