Berenika číta

Prázdninová rekapitulácia

19:09

Áno, tak už aj mne na budúci týždeň končia prázdniny. Dnes sa spolu so mnou môžete pozrieť na to, čo a koľko som toho cez leto prečítala.

JÚN

Prázdniny mi začali druhý júnový týždeň, po štátniciach. Slovo "štátnice" chcem zdôrazniť, lebo som po nich bola mimo ešte takmer celý mesiac. To sa odrazilo aj na čítaní. Ako prvú knihu som si vybrala Volanie Kukučky od Roberta Galbraitha (J. K. Rowling), na ktorú som sa toľko tešila, no nebola som schopná sa do nej začítať. Svoje urobilo určite hlavne moje rozpoloženie, ale aj to, že v knihe sa toho veľa nedeje, a keď už, tak veľmi pomaly. Nakoniec sa mi však páčila, a tak som jej udelila veľmi dobré hodnotenie (recenzia tu). Bola to však jediná kniha, ktorú som za jún prečítala (ešteže má viac ako 400 strán).

JÚL

V júli sa mi nedarilo o nič lepšie, vlastne som dopadla ešte horšie. Podarilo sa mi prečítať len druhé pokračovanie série detektívok od Galbraitha, Hodvábnik (recenzia tu).

AUGUST

V auguste sa mi konečne začalo dariť lepšie. Ako prvú knihu som si neplánovane prečítala Kam zmizla Aljaška od Johna Greena, ktorú som vyhrala v súťaži a pustila som sa do nej hneď v deň, kedy mi prišla (recenzia tu). Nasledovala už skôr klasická literatúra Stepfordské manželky od Iru Levina (recenzia tu). A aby som zavŕšila knihy od Rowlingovej, začala som opäť raz čítať Harryho Pottera, tentoraz po viac ako 7 rokoch. Celú sériu by som chcela dočítať ešte tento rok, aby som tak za rok mala prečítané všetky Rowlingovej knihy (a jej imaginárneho kamaráta Roberta). Posledný augustový deň som ešte stihla dočítať útlu knihu O písaní od Stephena Kinga, čo je akási spisovateľská príručka a skrátený životopis v jednom.

SEPTEMBER

Tento mesiac som len pokračovala v čítaní Harryho Pottera, mám za sebou už prvé 3 knihy.

Za prázdniny som teda prečítala 8 kníh, čo nie je ani zďaleka toľko, koľko som ich plánovala prečítať. Predpokladám, že vy ste boli úspešnejší, takže sa pochváľte, teším sa na vaše komentáre!

okolo kníh

Čo mi bude robiť spoločnosť na jeseň

18:14

Toto leto bolo bláznivé. Už v auguste na niektorých stromoch zožltli listy a postupne z nich opadali. Na jednom strome pred naším domom, na ktorý mám výhľad z okna zostalo už len pár zošúverených žltých lístkov. Jeseň prišla rýchlejšie ako stihlo leto odísť. A leto si to preto na jeseň muselo vynahradiť a ešte pár teplých dní si ukradlo. Tieto medziobdobia mám rada, ale asi najkrajšie je práve toto medzi letom a jeseňou. Všetko je akési čarovné. Slnko nám posiela úplne iné lúče ako po zvyšok roka a aj jeho západy sú teraz jednoducho "iné". A aby som si toto obdobie čo najlepšie užila, rozhodla som sa, že tomu prispôsobím aj výber kníh.

Najskôr sa asi pustím do knihy Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Sľubujem si od nej veľa, hoci som od Murakamiho a rovnako ani od žiadneho japonského spisovateľa ešte nič nečítala. Práve preto sa na to aj teším. Už len názov jeho prvotiny Počúvaj spev vetra je veľavravný. A najnovšou knihou sa vraj chce vrátiť k svojim literárnym začiatkom. Dúfam, že to bude jemná, precítená próza plná metafor a trochu melancholickej atmosféry.

Keď som minulú jeseň čítala prvýkrát Virginiu Woolfovú a jej Pani Dollowayovú, vedela som, že tak musím urobiť odteraz každé jedno toto ročné obdobie. Virginia je na jeseň jednoducho stvorená. Jej metafory, opisy a zmysel pre zachytenie krátkych prchavých momentov sú obdivuhodné. Pri jej čítaní som mala pocit, akoby som našla svoju najspriaznenejšiu dušu. Doma mám od nej ešte K majáku a Vlny, ale ešte sa rozhodnem, ktoré si prečítam.

Búrlivé výšiny od Emily Brontëovej je kniha, ktorá mi doma stojí presne rok, takže by si zaslúžila oprášenie. Jej filmové spracovanie som videla pred pár rokmi, ale nebola som to schopná ani dopozerať. Pripadalo mi to pochmúrne, depresívne a vôbec som nechápala čo sa tam dialo. Mnohým ľuďom sa však kniha páčila, takže jej dám šancu. A ak sa mi nebude páčiť na jeseň, tak potom už neviem.

A nakoniec sa budem popri tom snažiť dočítať Harryho Pottera, ktorého práve opäť raz čítam. Aktuálne som na tretej časti a do konca roka by som chcela mať prečítanú celú sériu.

recenzia

Nezadaná (India Desjardin & Magalie Foutrier)

13:07

Čítate komiksy? Tak to ste tu dobre, lebo ani ja nie! Jeden som si však nedávno prečítala a neľutujem! O čo išlo?

Komiks s jednoduchým a zároveň všetko hovoriacim názvom Nezadaná majú na svedomí dve ženy: kanadská spisovateľka India Desjardin a francúzska ilustrátorka Magalie Foutrier. A ja im tlieskam, lebo sa im podarilo vytvoriť niečo naozaj výnimočné. Nezadaná je prvý komiks, ktorý je o ženách a určený je výhradne pre ženy.

Hlavnou postavou je mladá žena, ktorá vystupuje len ako Nezadaná. Na každej stránke s ňou prežijeme vždy jednu situáciu, či už vtipnú, trápnu, alebo poučnú. Krátke príbehy na seba naväzujú len jemne, takže je jedno, kde komiks začnete čítať. Ako typická nezadaná žena si o sebe myslí, že je silná, nezávislá a žiadneho chlapa nepotrebuje, no vždy prídu chvíle, kedy pocíti opak. V jednej chvíli si spieva hymnu slobodných žien a v tej druhej zúfalo balí svojho gynekológa. Raz si myslí ako dobre vypiekla so svojím bývalým a potom si nemôže obliecť obľúbené šaty, lebo jej na nich nemá kto vzadu zapnúť zips.

Netreba však zabúdať aj na to, že na každú situáciu sa dá pozerať dvojako. Preto si napríklad neporozumie so svojou dlhé roky zadanou kamarátkou. Predstavuje si, aké romantické je túliť sa s niekým pri filme, no jej kamarátka si len trpko spomenie na to, ako nikdy nemôže pozerať, čo chce ona a ako nikdy nemá na pohovke dosť miesta pre nohy svojho chlapa.

Nezadaná vás pobaví, rozosmeje, ale hlavne ukáže, že v tom nie ste samy. V mnohých situáciách sa určite spoznáte. Nezadaná sa stane vašou kamarátkou vo chvíľach najväčšieho zúfalstva.

Nemôžeme zabudnúť ani na nádherné ilustrácie, ktoré komiks obsahuje. Sú farebné, milé a komiksu len pridávajú na bezstarostnosti. Nemôže sa stať, že by ste ho niekedy odložili bez toho, aby vám zlepšil náladu. A čerešničkou na torte je francúzsky chic štýl, na čom si ako žena určite zgustnete! Knihu tak môžete brať tiež ako módnu inšpiráciu.

Tento komiks má len jednu chybu - že končí. 64 strán sa vám bude na konci naozaj máliť.

Nezadaná je komiks, ktorý by vo vašej knižnici určite nemal chýbať, či už ste single, alebo aj nie a máte toho vášho chlapa niekedy už po krk. Nezadaná bude vašou kamarátkou, ktorá vás vždy povzbudí a zdvihne vám náladu.

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

4,5/5

nové knihy

Nové knihy za august

13:04

Tento mesiac bol na knihy veľmi bohatý. Viem, že som v minulom takomto príspevku písala, že si ich nechcem veľa kupovať, lebo ich aj tak nestíham čítať. Tento mesiac som však mala narodeniny a kedy inokedy (si) spraviť radosť, ak nie práve vtedy?

Všetky knihy, ktoré vám teraz predstavím som si domov odniesla z jednej návštevy antikvariátu. Je môj obľúbený a nebola som tam snáď už niekoľko mesiacov. A pravdepodobne sa tam na ďalších niekoľko ešte nedostanem, preto som si povedala, že si odtiaľ uchmatnem všetko hneď. Najväčší zálusk som mala na knihy v angličtine. Som veľmi rada, že sa mi tam podarilo zohnať The Pickwick Papers od Charlesa Dickensa a Tess of the D´Urbervilles od Thomasa Hardyho, a to v týchto nádherných nových penguinovských vydaniach.

Ako ďalšie dve nové anglické paperbacky som si vybrala oceňované On beauty od Zadie Smith a Z, a novel of Zelda Fitzgerald od Therese Anne Fowler, čo je životopisný román spisovateľky a zároveň manželky známeho spisovateľa džezového veku F. S. Fitzgeralda.

Zvyšné knihy sú už v slovenčine. Keď som sa nedávno dopočula o existencii knihy Vajce a ja od Betty Mac Donald, vedela som, že ju musím mať - humorná životopisná kniha o živote na slepačej farme je ako stvorená pre mňa. Od života na takej farme totiž nemám ďaleko ;)

A nakoniec knihy, po ktoré som si do antikvariátu pôvodne išla: Rovina Tortilla a Zima našej nespokojnosti od Johna Steinbecka. Steinbeck patrí medzi mojich obľúbených spisovateľov, takže od neho čítam čo sa dá.

A ešte tu mám knihu, ktorú som dostala od kamarátky - Muži, ktorí nenávidia ženy od Stiega Larssona. Myslím, že netreba dodávať, že je to prvá časť z (doteraz) trilógie Millenium, lebo tento týždeň vyšla štvrtá časť, ktorú ale napísal už iný autor, takže v knižnom svete sa nehovorilo o ničom inom :D

A čo vy? Koľko kníh vám za tento mesiac pribudlo?

recenzia

Stepfordské manželky (Ira Levin)

18:36

"Stepfordské manželky" (či paničky) je dnes už zaužívaný pojem pre príkladné, poslušné manželky. Musím sa priznať, že mňa to nejako obišlo - čo to znamená som nevedela, až kým som si neprečítala krátky román od ich tvorcu Iru Levina. Ale tak to mám najradšej - ak o knihe dopredu neviem vôbec nič. Ak však patríte k druhej skupine ľudí, práve máte možnosť sa o tejto knihe dozvedieť niečo viac.

Joanna sa s manželom a dvoma malými deťmi prisťahuje do Stepfordu. Mestečko sa zdá byť na prvý pohľad ideálne. Inteligentná a ctižiadostivá Joanna má však problém nájsť si medzi upravenými domácimi paničkami kamarátku. Žiadna z nich nemá na nič okrem starania sa o domácnosť a o deti čas. Nakoniec si nejaké predsa len nájde, no začne mať podozrenie o záhadnom dianí v mestečku...

"Mali by ste vidieť stepfordské manželky na vlastné oči. Všetky do jednej sú ako herečky v televíznych reklamách."

Stepfordské manželky je román, ktorý sa dá zaradiť do niekoľkých kategórií. Najčastejšie sa zvykne označovať ako triler s náznakmi hororu a sci-fi. Rovnako sa však dá vnímať aj ako spoločenský, či psychologický román. Výsledkom toho je, že má aj širší záber čitateľov, ktorých môže osloviť. Každý si v tom niečo nájde.

Kniha naozaj po celý čas dejom pripomína triler. Rozprávač pokojne opisuje každodennú rutinu, až sa vám nechce veriť, že tam niečo nebude v poriadku. Z čítania vás však tu a tam vyruší nejaká znepokojujúca veta, či len poznámka, jediné slovo. Hneď nato je však všetko opäť v poriadku a vy omámene čítate ďalej, chcete ďalší náznak. Ku koncu sa napätie čoraz viac stupňuje, ste svedkom čoraz väčšej drámy. Knihu nakoniec zatvoríte s husou kožou, ktorá vám práve naskočila. Jednak preto, že to skončilo práve v najlepšom a jednak preto, že príbeh má určitým spôsobom otvorený koniec. To mu však na hrôzostrašnosti len pridáva.

"Robota v domácnosti mi celkom stačí. Kedysi som si myslela, že by som mala mať aj iné záujmy, ale teraz som oveľa vyrovnanejšia a pokojnejšia. A aj šťastnejšia a takisto aj moja rodina. Na tom predsa najväčšmi záleží, či nie?"

Ako však už bolo spomenuté, kniha nie je len pútavá, ale má aj snahu oboznámiť vás s určitou problematikou. Jej témou je feminizmus, postavenie ženy v modernej západnej spoločnosti. Najlepšie však na tom je, že sa román netvári príliš múdro a vážne, nerozdáva rozumy. Nesnaží sa vás presvedčiť o pravde jednej či druhej strany. Kniha ponúka len zamyslenie, v náznakoch kladie otázky, odpoveď už však musíte nájsť sami.

Stepfordské manželky je brilantný román o ženách, ale hlavne o mužoch. Okrem zamyslenia ponúka aj napätie a tajomstvo. A kniha s touto kombináciou vždy stojí za to.

5/5

recenzia

Kam zmizla Aljaška (John Green)

8:25

Niečo od Greena som si chcela prečítať už dlhšie, no myslela som si, že to bude Na vine sú hviezdy. Keď sa mi však do rúk skôr dostala Aljaška, povedala som si prečo nie. A to, že som začala s jeho prvotinou, teda vôbec neľutujem.

Ona a on.

On, Rambo. Neskúsený tínedžer bez kamarátov, ktorý má záľubu v zapamätávaní si posledných slov slávnych ľudí. Vydáva sa na internátnu strednú školu, aby tam hľadal Veľké Azda.

Ona, Aljaška. Pekná, šialená, múdra, vtipná, ale i náladová tínedžerka. Prevedie ho všetkými aspektmi internátneho života.

"Napokon som šiel do svojej izby, zrútil som sa na posteľ, premýšľajúc, že ak by boli ľudia dažďom, ja by som bol mrholenie a ona minimálne hurikán."

On sa do nej hneď bláznivo zamiluje a ona už má frajera. Smola.

"Vieš koho ľúbiš Rambo? Ľúbiš dievča, ktoré ťa rozosmeje, ukáže ti porno a pije s tebou víno. Nie nasratú, mrzutú mrchu."

Prvé, čo si všimnete po tom, čo zoberiete knihu do ruky je to, že je rozdelená na dve časti: predtým a potom. V prvej časti Rambo popisuje bláznivý študentský život na internáte plný cigariet, alkoholu, žartíkov, nestíhačiek na hodiny... Druhá časť knihy je už však poznačená nečakanou udalosťou, ktorá zasiahne nielen Ramba, ale celú jeho partiu. Začiatok a koniec príbehu je teda úplne iný. Zatiaľčo prvé strany sú bezduchou ódou na to sladké obdobie dospievania, na konci sa budete strácať vo filozofických úvahách.

Ale to je dobre. Pretože také dospievanie je. Raz máte chuť vymýšľať žartíky a len tak blbnúť a hneď nato sa pýtate samých seba, čo tu vlastne robíte. A to zachytil Green dokonale.

"Vždy odmietala odpovedať na otázky typu ako a prečo. Vždy udržiavala okolo seba auru tajomstva."

Kniha rozpráva o samotnom bytí. Ba čo viac, nekladie len otázky, ale dáva aj odpovede, čo by za normálnych okolností bolo skôr na škodu. Tu sa vám však dostáva odpovedí od dospievajúceho človeka, človeka nepoškvrneného prácou, hypotékou a niekoľkými deťmi na krku. A takýto pohľad na ~~vec~~ život občas nie je na škodu. Tínedžermi sme predsa raz boli všetci.

"Buddha vraj vyhlásil, že príčinou utrpenia je túžba a zánikom túžby zanikne aj utrpenie. Keď prestanete túžiť, aby sa veci rozpadli, nebudete trpieť, keď sa rozpadnú."

Áno, našli by sme tam slabšie miesta, ktoré sa ešte dali vychytať, napr. tento dialóg:

"Hej, jasné. Počuj, každý dokáže niečo špeci. Ja si zapamätávam zoznamy. A ty?"

"Mhm, ja si pamätám posledné slová známych ľudí."

(no nepripadá vám toto ako dialóg superhrdinov?), ale netvárme sa, že sme to tak trochu nečakali.

V konečnom dôsledku hodnotím Aljašku veľmi pozitívne. Vôbec to nebola kniha bez hlbšieho významu, ako čakala (a ako aj na začiatku vyzerala byť). Odporučila by som ju nielen tínedžerom (ktorí ju pochopia najlepšie), ale aj tým skôr narodeným, pretože pozrieť sa opäť raz na svet očami dospievajúceho človeka niekedy nemusí byť na škodu.

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

4,5/5

nové knihy

Nové knihy za jún a júl

9:39

recenzia

Hodvábnik (Robert Galbraith alias J. K. Rowlingová)

9:37

Po Volaní Kukučky som sa hneď pustila do druhého pokračovania. A musím sa priznať, že s menšími obavami. Prvá časť nebola zlá, ale čakala som trochu viac. Každopádne, toto malo byť o písaní, nie? Ale je to dostatočná záruka toho, že sa mi kniha bude páčiť?

Cormoran Strike je späť! A tentoraz je prácou zavalený. Po tom, čo vyriešil smrť modelky Luly Landry sa zdá, že prišli lepšie časy. Všetky dlhy má už takmer splatené, má kde bývať (hoci je to len podkrovný bytík nad kanceláriou) a o prácu nemá núdzu; čo viac, môže si ju vyberať. Aj preto je pre jeho asistentku Robin záhadou, prečo sa rozhodol vziať prípad Leonory Quinovej. Manželka 10 dní nezvestného spisovateľa Owena Quinea nevyzerá, že by mala vôbec na slušné šaty, nieto ešte na súkromného detektíva. Po boháčoch snažiacich sa odhaliť neveru je to však určite niečo nové. Navyše, prípad sa zdá byť banálnou záležitosťou - podľa Quineovej manželky ho stačí len vylákať zo spisovateľského útočiska, kde sa chcel zašiť pred svetom. Nebolo to predsa prvýkrát, čo takto zmizol. Po pár dňoch pátrania však Strike zisťuje, že také ľahké to nebude - spisovateľa totiž nájdu brutálne zavraždeného. A to tesne po tom, čo dokončil román, v ktorom veľmi škaredo vykreslil hádam každého koho poznal.

Druhé pokračovanie série detektívok bolo pre mňa o trochu lepšie ako to prvé. Veľa určite spravil výber prostredia, pretože tentoraz sa to celé točí okolo kníh. Spisovatelia, vydavatelia, redaktori, literárni agenti. Tí všetci dotvárali atmosféru, ktorá mi bola predsa len bližšia ako modelky a producenti vo Volaní Kukučky (Na druhej strane, nemám pocit, že by som sa o zákulisí vydávania kníh dozvedela nejako veľa). Ak k tomu pridáme opäť perfektné opisy najmä londýnskych krčiem a reštaurácií, dokonalý recept na knihu je hotový!

Takisto zaujímavejšia bola samotná vražda, pretože spisovateľ bol brutálne zavraždený. To, akým spôsobom, vám neprezradím, poviem len, že si svoju vraždu napísal v najnovšej knihe, ktorá sa nakoniec stala aj kľúčom k vyriešeniu prípadu.

Navyše bolo v Hodvábnikovi o poznanie viac akcie. Svadba Strikeovej bývalej snúbenice, nebezpečná cesta autom v snežnej búrke, či záhadný prenasledovateľ. Len škoda, že všetka tá akcia bola sústredená v druhej polovici knihy, čo môže niektorých čitateľov odradiť.

Nakoniec nesmieme, samozrejme, zabudnúť na našich dvoch hlavných hrdinov, ktorých osudy tu môžeme opäť sledovať. Ak ste si Strikea v prvej časti obľúbili, ani tu vás nesklame. O dosť viac priestoru ako v prvej časti dostala jeho asistentka Robin. Dozvedáme sa viac z jej života a sledujeme vývoj vzťahu s jej snúbencom Matthewom. Vyvíjajú sa však nielen ich životy osamote, ale aj vzájomný vzťah Strikea a Robin. Ak niečo ~~Rowlingová~~ Galbraith vie, tak je to napísať prepracované charaktery.

Výsledkom vyššie spomenutého bolo, že mi bolo celkom smutno, keď kniha skončila. Obidve časti som čítala hneď po sebe, takže som mala taký menší Strikeovský maratón. A už teraz sa neviem dočkať na ďalší diel!

Ak sa vám páčilo Volanie Kukučky, určite sa pustite aj do Hodvábnika! Zaujímavý prípad i prostredie, viac akcie, vývoj vzťahu detektíva a jeho asistentky. To všetko v Hodvábnikovi nájdete.

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

4,5/5

recenzia

Prázdne miesto (J. K. Rowlingová)

12:17

Trochu tatranskej prírody

Prázdninová rekapitulácia

Čo mi bude robiť spoločnosť na jeseň

Nezadaná (India Desjardin & Magalie Foutrier)

Nové knihy za august

Stepfordské manželky (Ira Levin)

Kam zmizla Aljaška (John Green)

Nové knihy za jún a júl

Hodvábnik (Robert Galbraith alias J. K. Rowlingová)

Prázdne miesto (J. K. Rowlingová)

O mne

Nájdete tu

KONTAKT

FACEBOOK

Práve čítam

práve čítam

Archív

Obľúbené príspevky

Čitatelia

Spolupráca

zobrazenia stránky