Dve knihy o výchove, na pohľad veľmi rozdielne. Prečo sú dánske deti šťastné a Klub nerozbitných detí odskúšaný na slovenských deťoch. V skutočnosti sú ale dôkazom toho, že to tajomstvo dobrej výchovy je len jedno. Dovoliť deťom voľne sa hrať, ukazovať im reálny svet so všetkým čo k tomu patrí, tráviť s nimi čas, netrestať ich fyzicky atď.
Napriek tomu Vám nepoviem, že si teda stačí prečítať len jednu z týchto kníh. Hoci obe stavajú na viacerých spoločných pilieroch (a to je dobre), obe to vysvetľujú trochu inak (a to je tiež dobre)
Okrem toho, v Klube nerozbitných detí nájdete aj kapitoly o hudbe a knihách (juch!) a ku každej téme rozhovor s daným odborníkom. A v Dánskych deťoch zas nájdete veľmi užitočný fígeľ ako nehodnotiť povahu dieťaťa, ale jeho správanie a samozrejme “hygge prísadu”, bez toho sa dánske knihy nevydávajú.
Obe knihy sú písané veľmi zrozumiteľnou rečou, bez siahodlhých zmienok o štúdiách a štatistikách. Ale pozor, vedecky založenému človeku to môže pripadať tak, že knihy stoja na vode (respektíve na názoroch jedného človeka), hoci je na konci kratšia či dlhšia bibiografia.
Pri Nerozbitných deťoch mi ale nedá nespomenúť dve negatíva. Hneď v prvej kapitole autorka straší, že kvôli novodobým technológiám sa dnešné deti ženú do záhuby, v najlepšom prípade z nich všetky upadnú do depresií. To sa v ojedinelých prípadoch, samozrejme, môže stať, ale takéto maľovanie čerta na stenu určite nie je na mieste. Druhé negatívum vidím v tom, že v celej knihe nenájdete zmienku o tom, kto je tá Slávka Kubíková, ktorá sa vám cely čas prihovára. Na to, aby ste zistili, o koho ide, jednoducho budete musieť googliť.
Ja už teraz viem, že si obe knihy v budúcnosti prečítam ešte neraz. Opakovanie je matkou múdrosti a okrem toho, vďaka čítaniu kníh o výchove sa mi o toho mini človiečika stará akosi ľahšie.
