V poslednom čase si veľmi užívam knihy, ktoré nie sú na vážnu nôtu. Neviem, či je to tým, že som zatiaľ veľa takýchto kníh neprečítala a teraz mám pocit, že to musím dohnať, alebo jednoducho tým, že mi práve takéto knihy padli do noty (už aj ja vtipkujem). Začalo to Zazie v metre, pokračovalo Miliónovou faktúrou a minulý víkend to bola Pochoutka. Práve o poslednej menovanej bude dnes reč.


Pochoutka je novela známej francúzskej spisovateľky Muriel Barberyovej, ktorú asi skôr poznáte vďaka románu Pichľavá elegancia (či česky S elegancí ježka). V našich končinách totiž vyšla najprv jej druhá kniha. Pochoutka rozpráva príbeh celosvetovo známeho gastronomického kritika, ktorý sa dozvie, že o 48 hodín zomrie, a tak sa na smrteľnej posteli snaží rozpomenúť na najväčšiu pochúťku svojho života.

Dej ale v tejto knihe nie je vôbec dôležitý, ten tu vlastne ani nenájdeme. Ide o rozprávanie spomienok, ktoré približujú život tohto slávneho kritika. Kniha je rozprávaná v prvej osobe, a to nielen z pohľadu kritika, ale hneď niekoľkých postáv, ako napríklad jeho manželky, detí, vnúčaťa, ale aj domovníčky (ktorá sa neskôr objaví v ďalšej autorkinej knihe), mileniek, slúžky, lekára, bezdomovca, ktorého denne stretáva, či dokonca jeho kocúra.

Ako postupne zisťujeme, tohto kritika, ktorého pozná celý svet, nemá rád nikto okrem slúžky a kocúra a on pre zmenu nemá rád nikoho a nič okrem jedla - a rozprávania o jedle. Toto všetko je, samozrejme, servírované s dostatočnou dávkou typickej francúzskej irónie a nadhľadu.

"Sledoval jsem ho, jak jí, a sám jsem se jídla, které před mýma očima připravil, ani nedotkl. Jedl se stejně odtažitou a křehkou pečlivostí, s jakou se pouštěl do vaření, a toto jídlo, které jsem neochutnal, pro mne zůstalo jedním z nejlepších v celém mém životě."
"Vůně lípy na sklonku dne je okouzlení, které se do vás nesmazatelně zapíše a do hlubin vašeho bytí vtiskne stopu takového štěstí, že je ani něžný červencový večer nedokáže vysvětlit. Ve vzpomínkách nasávám z plných plic vůni, která od té doby už dávno nepolechtala mé chřípí. Pochopil jsem, co vytvářelo její aroma: bylo to souznění medu a oné prazvláštní vůně, kterou získávají listy stromů, když je dlouho teplo a když na nich ulpí prach krásných dní, který vybudí tento absurdní, ale skvostný vjem, jímž ve vzduchu cítíme koncentrované léto."

Pochoutka je kniha, od ktorej netreba čakať žiadne vážne či siahodlhé rozjímanie na smrteľnej posteli. Naopak, je to ideálne čítanie na letný víkend, počas ktorého si budete vychutnávať dobré jedlo. Pochoutka je kniha, po ktorej siahnite, ak hľadáte kvalitné oddychové čítanie.