Opäť prišiel čas na jeden neknižný príspevok :) Ešte predtým, ako sa všetci dostaneme do vianočnej nálady, chcela som stihnúť rozlúčiť sa s jeseňou. Fotky sú z jedného októbrového víkendu z Brna, konkrétne z hradu Špilberk a Denisových sadov, možno to tam poznáte. 

Taktiež som si minule uvedomila, že sa mi nazbieralo niekoľko krátkych záberov, ktoré by bolo škoda nechať zapadnúť prachom, a tak som z nich spravila krátke video. Je o maličkostiach, ktoré však pre mňa maličkosťami nie sú :) Tak to hádam aj vám spríjemní pár minút dňa :)

Sú spisovatelia, ktorých knihy sa mi možno veľmi páčili, ale to je všetko. A sú knihy, po prečítaní ktorých si hneď musím o ich autoroch niečo zistiť. Neviem o téme knihy prestať rozmýšľať, a tak pátram po tom, čo jej autora viedlo k tomu, aby sa jej venovali, teda aký mali život. A tak niekedy zisťujem, že: "hmm, s týmto človekom by som si mala čo povedať". Práve o tejto druhej skupine spisovateľov budem dnes hovoriť.

Virgínia Woolfová. Britská spisovateľka 19. storočia, ktorej knihy sú na pomedzí poézie a prózy. Veľká melancholička, ktorá vnímala okolie veľmi intenzívne, neušiel jej jediný šum konárov či záchvev stebla trávy vo vetre. Presne taká som aj ja. Verte, že si všimnem každého vtáčika, ktorý preletí okolo a vo vlaku či autobuse si vždy nalepená na okne predstavujem, ako sedím na tej obrovskej lúke, po ktorej závistlivo pokukujem. Čo by som však s touto spisovateľkou mať spoločné ani nechcela sú depresie, ktorými trpela, a pre ktoré sa aj neskôr rozhodla svoj život ukončiť.

Gustave Flaubert. Francúzsky spisovateľ 19. storočia. Veľký perfekcionista. So svojím dielom bol večne nespokojný, najradšej by svoje knihy donekonečna prepisoval. Ak raz napíšem knihu, dúfam, že to bude niečo ako Pani Bovaryová - nádherné opisy, metafory, zidealizované predstavy hlavnej postavy, ktoré sú konfrontované iróniou a krutou realitou. Dokonalá kombinácia, pretože celé moje bytie s týmto zápasí.

E. M. Remarque. Pri tomto spisovateľovi si vôbec nie som istá. Narodil sa v chudobnejšej rodine, v dospelosti však vďaka písaniu zbohatol a mal veľa žien. Keď si vezmem toto a porovnám to s jeho knihami, som úplne zmätená. Informácie o jeho živote mi akosi nesedia s knihami plnými nádherných humanistických, až pacifistických myšlienok. Nechce sa mi však veriť, že by to písal len preto, že to ľudia vo vojnou sa zmietajúcom období hltali. Napríklad tento úryvok z Kútika snov patrí podľa mňa k tomu najkrajšiemu, čo bolo kedy napísané: 

„Milujem, to je všetko.“

„Milujete?“

„Nie však tak, ako sa toto slovo bežne chápe. Milujem všetko: prírodu, ľudí, stromy, oblaky, utrpenie, smrť- slovom celý život! Som optimista a extrémista vo veciach lásky.“

„Zaiste ste nezažili sklamanie.“

„Naopak, dokonca veľa ráz.“

„A napriek tomu?“

„Napriek tomu.“

J. K. Rowlingová. Spisovateľka, ktorú ako jedinú z týchto spomenutých môžem skúmať aj vo videách a rozhovoroch, pretože stále žije. Autorka, s ktorou zdieľam všetko od (vy)študovaného odboru (francúzština), cez znamenie a to, že sme obe introvertky, až po indikátor osobnosti podľa Myersovej a Briggsovej. V podstate sme tá istá osoba, s tým rozdielom, že ona sa narodila v Británii o 28 rokov skôr a s písaním to niekam dotiahla, haha. Človek - studnica tajomstiev. Žena, ktorá na mňa pôsobí smutným dojmom, aj keď hovorí, že jej nič nechýba a je šťastná. Čo iné by ste však  vyhlásili svetu, v ktorom zomierajú ľudia od hladu a nedostatku vody?

Rada upozorňujem na dobré knihy. Ešte radšej však dávam do pozornosti niečo, pri čom si človek nielen oddýchne, ale má to aj zmysel pre nás ako spoločnosť, národ. Práve taká je Obchodná fotografa Ľuba Stacha. 

Za jednoduchým názvom Obchodná sa skrýva fotokniha, teda kniha fotografií mapujúca práve Obchodnú ulicu v Bratislave počas 30 rokov. Vznikla ako projekt fotografa Ľuba Stacha v roku 1984, teda počas socializmu. Vtedy autor netušil, že raz tieto fotky vyjdú v takomto rozsahu knižne. Podnetom pre to, aby začal zachytávať výklady obchodov bola smrť vodcu Sovietskeho zväzu. Oznam o jeho smrti totiž zaplavil výklady obchodov ako mor. Zdalo sa však, že autor Ľubo Stacho bol jediný, kto tomu venoval pozornosť. Ľudia boli na propagandu režimu v týchto výkladoch zvyknutí, považovali to za samozrejmosť. Potom sa stalo to, o čom mnohí snívali, ale netušili, že by sa to niekedy stalo skutočnosťou - režim padol, nastal kapitalizmus, demokracia - a Ľubo Stacho fotiť neprestával. Nápad vydať fotografie knižne potom prišiel od jeho manželky Moniky, ktorá ich doma našla a rozhodla sa z nich zostaviť knihu. To je asi v skratke príbeh unikátnej publikácie Obchodná.

Prečo práve Obchodná ulica v Bratislave? V minulosti toto centrum obchodu celej krajiny (keďže ide o hlavné mesto) vypovedalo o našej spoločnosti lepšie ako čokoľvek iné. Výklady obchodov totiž väčšinou odrážajú potreby a túžby národa. V socializme to tak ale nebolo. Nielenže nebolo dostať tovar, po akom ľudia túžili, dostatok nebolo ani toho, ktorí mali k dispozícií. Čoho však bolo nazvyš boli propagandistické slogany, oznamy o každoročne sa opakujúcich výročiach, sviatkoch i mimoriadnych udalostí, ktoré sa týkali strany. Ľudia, ktorí už boli na to zvyknutí si to však nevšímali. Dokonca ani vtipné paradoxy ako napr. úmrtné oznámenie vodcu Sovietskeho zväzu v prázdnom výklade pod nápisom Hydina.

Kniha vypovedá o komunistickom režime pomocou fotografií lepšie ako nejaká odborná štúdia - a pre čitateľa aj prijateľnejšou formou. Čím však kniha nadobúda aj ďalšiu hodnotu je fakt, že obsahuje fotografie zachytávajúce nielen komunizmus, ale aj prvé roky po páde režimu. Dokonale tak zachytáva kontrast medzi šedým socializmom a až príliš pestrým kapitalizmom. Sivé stereotypné výklady striedajú neónovo svietiace oznamy o sezónnych výpredajoch. Tu je zreteľne vidieť akú obrovskú zmenu sme ako národ podstúpili.

O trochu väčší dôraz však kniha predsa len kladie na časť zameranú na socializmus. Kapitalizmus je totiž zriadenie, v ktorom stále žijeme, nie je to časť našich dejín, ktorú by sme už mohli uzavrieť a zhodnotiť. Záver knihy preto obsahuje aj krátke informácie o vtedajších reáliách, ktoré je užitočné poznať hlavne pre toho, kto toto obdobie nezažil a chcel by ho lepšie pochopiť. Kniha navyše obsahuje aj štyri "doslovy" od odborníkov, ktoré poukazujú na javy, ktoré si na fotkách môžete všimnúť. Publikácia je graficky dokonale spracovaná, teda má prepracovaný nie len obsah, ale aj formu. Fotografie sú zoradené podľa čísla budovy chronologicky. Oceniť treba aj to, že texty sú dvojjazyčné, písané v slovenčine a angličtine.

Či sa už radi trochu poučíte o našej minulosti i súčasnosti, zaspomínate si na časy minulé, alebo len obľubujete hry typu "nájdi 10 rozdielov", táto jedinečná kniha fotografií vás určite zaujme.

Knihu si môžete zakúpiť napr. TU.

5/5

20. október. To je dátum, kedy sa fanúšikovia J. K. Rowlingovej dočkali jej novej knihy. Samozrejme, nie oficiálne, aj naďalej si zachovávame pro forma a ako autora uvádzame Roberta Galbraitha. Tretia kniha z detektívnej série nesie názov Career of Evil. 

Pri vymýšľaní názvu sa autorka inšpirovala rovnomennou pesničkou americkej skupiny zo 70-tych rokov Blue Öyster Cult, ktorej text napísala Patti Smith. Anotácia na tretiu detektívku so súkromným očkom Cormoranom Strikeom sľubuje opäť napínavý príbeh a množstvo zvratov v prípade. Tentoraz sa bude zápletka týkať priamo hlavných protagonistov, teda Cormorana a jeho asistentky Robin. Tej jedného dňa doručia balík, ktorý obsahuje časť ženskej nohy. Po prvotnom šoku nasleduje vyšetrovanie, pričom do úzkeho okruhu podozrivých sa dostávajú štyria ľudia.

Či sa im aj tentoraz podarí odhaliť páchateľa sa u nás dozvieme až na jar. V Česku vyjde kniha pod názvom Ve službách zla v nakladateľstve Plus, na Slovensku by sa mala volať podobne, V službách zla. K dispozícii je zatiaľ len ukážka z českého prekladu, ktorú si môžete prečítať TU.

Okrem ukážky sa však na tomto blogu môžete tešiť aj na recenziu knihy, pretože ju už nejaký ten piatok mám v origináli doma. Dnes som sa do nej konečne pustila a poreferujem vám o nej určite ešte tento mesiac! 

To, že sa mi táto kniha bude páčiť, som akosi tušila. To, že sami bude páčiť až tak, som už však netušila. Zašlo to až tak ďaleko, že som knihu najprv odmietala dočítať, a to aj za cenu toho, že sa nedozviem, ako to skončí. Znamenalo by to totiž, že bude všetkému koniec. Už je vám asi jasné, že toto nebude negatívna recenzia.

Za všetko môže Cukuru Tazaki. Nespomínam si, kedy som si naposledy niektorého hrdinu obľúbila tak veľmi ako tohto. Cukuru je 36-ročný muž, ktorý sa venuje svojmu snu, teda projektovaniu železničných staníc. Vždy bol utiahnutý a mlčanlivý. Ako nesebavedomý človek sa sám považuje za nezaujímavého a priemerného. Jednoducho, bezfarebného. Jeho meno totiž ako jediné z pätice kamarátov zo strednej neobsahovalo farbu. Ostatní sa volali Červený, Modrý, Čierna a Biela, Cukuru bol však vždy len Cukuru. To, že si zrazu Cukuruovu nezaujímavú osobnosť uvedomili aj jeho kamaráti považuje za možný dôvod toho, prečo ho pred 16 rokmi nečakane vylúčili z partie. Ozajstný dôvod sa nikdy nedozvedel. Pravda, nikdy po ňom ani nepátral. Teraz však konečne spoznal ženu, s ktorou si vie predstaviť prežiť zvyšok života, a tak aj na jej žiadosť otvára staré rany. 

"Ľudia k nemu prichádzajú, presvedčia sa o jeho priepastnej prázdnote, a keď sú si ňou úplne istí, kamsi sa vytratia. Zostane len prázdny alebo ešte prázdnejší Cukuru Tazaki, opäť ponechaný sám na seba. To je všetko."

Nevedela som sa rozhodnúť, čo sa mi na knihe páčilo viac - či to, aký príbeh sa tam odohráva, alebo to, akým spôsobom sa ten príbeh odohráva. V kvalitnej literatúre sa však rozhodovať nemusíte - dostanete tam oboje. Kniha tak tvorí kompaktný celok. A o tejto to platí stonásobne.

Dá sa povedať, že zápletka má istým spôsobom detektívny podtón. Spolu s Cukuruom sa snažíte prísť na to, prečo ho jedného dňa pred mnohými rokmi bez vysvetlenia odpísali najlepší kamaráti. Po opisoch až nadpozemsky dokonalého kamarátstva stránky len tak hltáte - rovnako ako hlavný hrdina neviete pochopiť, čo sa mohlo stať a zomierate túžbou dozvedieť sa to. Murakami rozpráva Cukuruov príbeh naozaj veľmi pútavo, miestami budete mať aj zimoriavky a v jednej chvíli vám to možno bude pripadať strašidelné, tak ako mne. Takisto ako Cukuru si už nebudete istí ani tým, čo je realita. Alebo žeby mala viac úrovní?


Rozprávanie je navyše plné krásnych, originálnych, neošúchaných metafor. V príbehu o priateľstve, bolesti, snoch, túžbach a zmierení - či už tom ľudskom, alebo zmierení sa s vlastným "ja", sa tak spája cit i napätie.

Cukuru Tazaki a roky jeho putovania je majstrovsky napísaná kniha, ktorá by určite vašej pozornosti uniknúť nemala.

Knihu si môžete kúpiť napr. TU.

5/5

Pekný večer! Napadlo mi, že by nebolo na škodu knižné príspevky občas oživiť niečím iným. Ani ja stále nečítam, veľmi rada tiež trávim čas v prírode. Preto vám taký jeden poriadny kus z našej najkrajšej slovenskej práve ponúkam. Ak ma sledujete na instagrame, tak viete, že začiatkom augusta sme boli na skok vo Vysokých Tatrách, konkrétne pri Sliezskom dome a Velickom plese. Užite si fotky!

Áno, tak už aj mne na budúci týždeň končia prázdniny. Dnes sa spolu so mnou môžete pozrieť na to, čo a koľko som toho cez leto prečítala.

JÚN

Prázdniny mi začali druhý júnový týždeň, po štátniciach. Slovo "štátnice" chcem zdôrazniť, lebo som po nich bola mimo ešte takmer celý mesiac. To sa odrazilo aj na čítaní. Ako prvú knihu som si vybrala Volanie Kukučky od Roberta Galbraitha (J. K. Rowling), na ktorú som sa toľko tešila, no nebola som schopná sa do nej začítať. Svoje urobilo určite hlavne moje rozpoloženie, ale aj to, že v knihe sa toho veľa nedeje, a keď už, tak veľmi pomaly. Nakoniec sa mi však páčila, a tak som jej udelila veľmi dobré hodnotenie (recenzia tu). Bola to však jediná kniha, ktorú som za jún prečítala (ešteže má viac ako 400 strán).

V júli sa mi nedarilo o nič lepšie, vlastne som dopadla ešte horšie. Podarilo sa mi prečítať len druhé pokračovanie série detektívok od Galbraitha, Hodvábnik (recenzia tu).

V auguste sa mi konečne začalo dariť lepšie. Ako  prvú knihu som si neplánovane prečítala Kam zmizla Aljaška od Johna Greena, ktorú som vyhrala v súťaži a pustila som sa do nej hneď v deň, kedy mi prišla (recenzia tu). Nasledovala už skôr klasická literatúra Stepfordské manželky od Iru Levina (recenzia tu). A aby som zavŕšila knihy od Rowlingovej, začala som opäť raz čítať Harryho Pottera, tentoraz po viac ako 7 rokoch. Celú sériu by som chcela dočítať ešte tento rok, aby som tak za rok mala prečítané všetky Rowlingovej knihy (a jej imaginárneho kamaráta Roberta). Posledný augustový deň som ešte stihla dočítať útlu knihu O písaní od Stephena Kinga, čo je akási spisovateľská príručka a skrátený životopis v jednom.

Tento mesiac som len pokračovala v čítaní Harryho Pottera, mám za sebou už prvé 3 knihy.

Za prázdniny som teda prečítala 8 kníh, čo nie je ani zďaleka toľko, koľko som ich plánovala prečítať. Predpokladám, že vy ste boli úspešnejší, takže sa pochváľte, teším sa na vaše komentáre!

Toto leto bolo bláznivé. Už v auguste na niektorých stromoch zožltli listy a postupne z nich opadali. Na jednom strome pred naším domom, na ktorý mám výhľad z okna zostalo už len pár zošúverených žltých lístkov. Jeseň prišla rýchlejšie ako stihlo leto odísť. A leto si to preto na jeseň muselo vynahradiť a ešte pár teplých dní si ukradlo. Tieto medziobdobia mám rada, ale asi najkrajšie je práve toto medzi letom a jeseňou. Všetko je akési čarovné. Slnko nám posiela úplne iné lúče ako po zvyšok roka a aj jeho západy sú teraz jednoducho "iné". A aby som si toto obdobie čo najlepšie užila, rozhodla som sa, že tomu prispôsobím aj výber kníh.

Najskôr sa asi pustím do knihy Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Sľubujem si od nej veľa, hoci som od Murakamiho a rovnako ani od žiadneho japonského spisovateľa ešte nič nečítala. Práve preto sa na to aj teším. Už len názov jeho prvotiny Počúvaj spev vetra je veľavravný. A najnovšou knihou sa vraj chce vrátiť k svojim literárnym začiatkom. Dúfam, že to bude jemná, precítená próza plná metafor a trochu melancholickej atmosféry.

Keď som minulú jeseň čítala prvýkrát Virginiu Woolfovú a jej Pani Dollowayovú, vedela som, že tak musím urobiť odteraz každé jedno toto ročné obdobie. Virginia je na jeseň jednoducho stvorená. Jej metafory, opisy a zmysel pre zachytenie krátkych prchavých momentov sú obdivuhodné. Pri jej čítaní som mala pocit, akoby som našla svoju najspriaznenejšiu dušu. Doma mám od nej ešte K majáku a Vlny, ale ešte sa rozhodnem, ktoré si prečítam.

Búrlivé výšiny od Emily Brontëovej je kniha, ktorá mi doma stojí presne rok, takže by si zaslúžila oprášenie. Jej filmové spracovanie som videla pred pár rokmi, ale nebola som to schopná ani dopozerať. Pripadalo mi to pochmúrne, depresívne a vôbec som nechápala čo sa tam dialo. Mnohým ľuďom sa však kniha páčila, takže jej dám šancu. A ak sa mi nebude páčiť na jeseň, tak potom už neviem.

A nakoniec sa budem popri tom snažiť dočítať Harryho Pottera, ktorého práve opäť raz čítam. Aktuálne som na tretej časti a do konca roka by som chcela mať prečítanú celú sériu.

Čítate komiksy? Tak to ste tu dobre, lebo ani ja nie! Jeden som si však nedávno prečítala a neľutujem! O čo išlo?

Komiks s jednoduchým a zároveň všetko hovoriacim názvom Nezadaná majú na svedomí dve ženy: kanadská spisovateľka India Desjardin a francúzska ilustrátorka Magalie Foutrier. A ja im tlieskam, lebo sa im podarilo vytvoriť niečo naozaj výnimočné. Nezadaná je prvý komiks, ktorý je o ženách a určený je výhradne pre ženy. 

Hlavnou postavou je mladá žena, ktorá vystupuje len ako Nezadaná. Na každej stránke s ňou prežijeme vždy jednu situáciu, či už vtipnú, trápnu, alebo poučnú. Krátke príbehy na seba naväzujú len jemne, takže je jedno, kde komiks začnete čítať. Ako typická nezadaná žena si o sebe myslí, že je silná, nezávislá a žiadneho chlapa nepotrebuje, no vždy prídu chvíle, kedy pocíti opak. V jednej chvíli si spieva hymnu slobodných žien a v tej druhej zúfalo balí svojho gynekológa. Raz si myslí ako dobre vypiekla so svojím bývalým a potom si nemôže obliecť obľúbené šaty, lebo jej na nich nemá kto vzadu zapnúť zips.

Netreba však zabúdať aj na to, že na každú situáciu sa dá pozerať dvojako. Preto si napríklad neporozumie so svojou dlhé roky zadanou kamarátkou. Predstavuje si, aké romantické je túliť sa s niekým pri filme, no jej kamarátka si len trpko spomenie na to, ako nikdy nemôže pozerať, čo chce ona a ako nikdy nemá na pohovke dosť miesta pre nohy svojho chlapa.

Nezadaná vás pobaví, rozosmeje, ale hlavne ukáže, že v tom nie ste samy. V mnohých situáciách sa určite spoznáte. Nezadaná sa stane vašou kamarátkou vo chvíľach najväčšieho zúfalstva.

Nemôžeme zabudnúť ani na nádherné ilustrácie, ktoré komiks obsahuje. Sú farebné, milé a komiksu len pridávajú na bezstarostnosti. Nemôže sa stať, že by ste ho niekedy odložili bez toho, aby vám zlepšil náladu. A čerešničkou na torte je francúzsky chic štýl, na čom si ako žena určite zgustnete! Knihu tak môžete brať tiež ako módnu inšpiráciu.

Tento komiks má len jednu chybu - že končí. 64 strán sa vám bude na konci naozaj máliť.  

4,5/5

Tento mesiac bol na knihy veľmi bohatý. Viem, že som v minulom takomto príspevku písala, že si ich nechcem veľa kupovať, lebo ich aj tak nestíham čítať. Tento mesiac som však mala narodeniny a kedy inokedy (si) spraviť radosť, ak nie práve vtedy?

Všetky knihy, ktoré vám teraz predstavím som si domov odniesla z jednej návštevy antikvariátu. Je môj obľúbený a nebola som tam snáď už niekoľko mesiacov. A pravdepodobne sa tam na ďalších niekoľko ešte nedostanem, preto som si povedala, že si odtiaľ uchmatnem všetko hneď. Najväčší zálusk som mala na knihy v angličtine. Som veľmi rada, že sa mi tam podarilo zohnať The Pickwick Papers od Charlesa Dickensa a Tess of the D´Urbervilles od Thomasa Hardyho, a to v týchto nádherných nových penguinovských vydaniach. 

Ako ďalšie dve nové anglické paperbacky som si vybrala oceňované On beauty od Zadie Smith a Z, a novel of Zelda Fitzgerald od Therese Anne Fowler, čo je životopisný román spisovateľky a zároveň manželky známeho spisovateľa džezového veku F. S. Fitzgeralda. 

Zvyšné knihy sú už v slovenčine. Keď som sa nedávno dopočula o existencii knihy Vajce a ja od Betty Mac Donald, vedela som, že ju musím mať - humorná životopisná kniha o živote na slepačej farme je ako stvorená pre mňa. Od života na takej farme totiž nemám ďaleko ;)

A nakoniec knihy, po ktoré som si do antikvariátu pôvodne išla: Rovina Tortilla a Zima našej nespokojnosti od Johna Steinbecka. Steinbeck patrí medzi mojich obľúbených spisovateľov, takže od neho čítam čo sa dá.

A ešte tu mám knihu, ktorú som dostala od kamarátky - Muži, ktorí nenávidia ženy od Stiega Larssona. Myslím, že netreba dodávať, že je to prvá časť z (doteraz) trilógie Millenium, lebo tento týždeň vyšla štvrtá časť, ktorú ale napísal už iný autor, takže v knižnom svete sa nehovorilo o ničom inom :D

A čo vy? Koľko kníh vám za tento mesiac pribudlo?